Noi si Ceilalti sau... Impreuna? Orasul nostru - de-a lungul vremii

Cautam mai multe surse pt. subiectul „Jan Hus” - complementar la Istoricul orasului Tautii-Magheraus. Mi-am propus postarea - in Slovacia, cand am remarcat personajul expus in galeria mentorilor confesionali, in Liceul Evanghelic din Tisovec. Ce legatura are Jan Hus cu istoricul orasului nostru - asta-i intrebarea? Dezvolt! Si de ce-l evoc acum? Pt. ca tocmai am descoperit ca a fost ars pe rug in 6 iulie 1415.
Dupa ce (re)vedeti istoricul atasat... si daca acceptati ca valida rostogolirea de-a lungul timpului (intre limbi, culturi si etnii diferite) a denumirii localitatii „Tautii” de azi... la plural, articulat sau nu - este logica si analogia respectiv denumirea „Valea Toutului” din Baita - ca „vale a slovacului”, parau care te duce(!) in amonte conform sugestiei... si asemanarii cu relieful slovac (deal-muntos, impadurit). Mai aveam o sursa cu geneza Tautiului (sau Tautilor?) - de felul ca maghiarii au numit localitatea dupa husitii (de la Jan Hus) din Boemia, refugiati pe malul raului Miszt, si ca in anul 1490 se scria Toutfalu - însemnând „sat de slovaci” - generat de apelativul in limba maghiara pt. acestia.

Pe de alta parte, in aceasta postare veti gasi subiectul Jan Hus „exploatat” in „chei” diferite. Sigur, nu asta a fost intentia mea, si nici subiectul postarii - dar este prea la-ndemana si foarte evidenta manipularea - sa nu o evidentiez... si, prin urmare, sa nu va recomand, in general, surse multiple - inaintea unei concluzii!
Veti deduce cum manipularea, prin omisiune in acest caz, este „controlata” de emitenti. Ce-i mai rau - ca toate sursele „civile” (si-s majoritatea!) omit ceea ce-am (sub)inteles f. interesant dintr-o singura sursa, si-aceea... „pocaita”! Vedeti cat de subiectivi (complexati si plini de prejudecati) suntem - daca subconstientul ne stabileste „echidistanta” fata de informatia „de facto” - prin... filtrul confesiunii proprii? Vedeti cum omitem - ca sa influentam? Si vedeti cat de dezinformati putem fi? De aceea trebuie „cercetate” contrariile - in pespectiva unei opinii...
Oricum, nu suntem singuri si nici cei mai buni - ceea ce inseamna implicit c-am fost si noi p-aci pe undeva... ca doar „Dumnezeu iubeste lemnul si spatiile mici” - nu?! Si, culmea, de-„ai nostri” zic... s-o luam indarat - dar asta-i alta „cheie”, alt „registru” si alt subiect!

*

Deci ce scrie
WKP (singura sursa care da 15 iulie ca data a mortii) -
https://ro.wikipedia.org/wiki/Jan_Hus
https://ro.wikipedia.org/w…/Defenestra%C8%9Biile_de_la_Praga
presa locala (de MM) - http://www.gazetademaramures.ro/jan-hus-reformatorul-ceh-al…
un site cultural - https://cultural.bzi.ro/de-ce-a-fost-executat-reformatorul-…
si Cultul Baptist - http://www.baptist-tm.ro/viata-si-misiunea-lui-jan-hus/
*
Filme le subiect - aici: https://www.google.com/search… 

Articol ziar local - „Gazeta de TM” (pt. nr. din august):

Acasă, întotdeauna mă întorc de peste tot… 

O delegație a orașului Tăuții-Măgherăuș a dat curs în intervalul 28 iunie-1 iulie 2018 invitației orașului Tisovec (Slovacia) – ca urmare a înfrățirii respectiv parteneriatului dezvoltat între administrațiile orașelor noastre.

Identificând o „cauză” comună în urmă cu mai mulți ani – din 2013 relația care s-a stabilit pe marginea comemorării acelorași eroi din cel de-Al doilea război mondial se dezvoltă permanent și capătă valențe noi. Inițiată efectiv în perspectiva centenarului poetului-erou Ion SOREANU-ȘIUGARIU (născut la Băița în anul 1914, mort pe front în Cehoslovacia anilor 1945) – după evocări și comemorări de ambele părți – prin parteneriatul creat, acum mijlocim și prietenia, în spirit european, a generațiilor tinere.

După eliberarea din 1945, a trebuit să vină, peste alte câteva decenii (în 1989), și libertatea adevărată, de gândire, expresie și mișcare, și implicit libertatea de-a solidariza cu alte țări, popoare, comunități, indivizi – și de-a împărtăși experiențe și bucurii împreună, ori de-a învăța... În virtutea acestei perspective s-au împrietenit și elevii orașelor noastre, care au diverse proiecte comune și-și oferă reciproc, în vacanțe, tabere școlare și schimburi de idei.

Autoritățile publice locale de ambele părți și reprezențanții liceelor din Tăuții-Măgherăuș respectiv Tisovec – oferă cadrul necesar, condițiile, confortul, tematica și nu mai puțin – ineditul fiecărei alte experiențe de acest fel. Sigur că sperăm, fiecare parte pentru țara sa, că efortul financiar, investiția în educație, cultură și nu mai puțin în civilizație – să se reflecte în viitor și în caracterul și atitudinea civică a tinerilor noștri.

Orizontul este nemărginit acum și sperăm ca tinerii noștri să conștientizeze asta responsabil și să pună în valoare și în timp util – oportunitatea aceasta zămislită pe seama mai multor rânduri de jertfe și de mai multe feluri (și pe timp de război și pe timp de pace) – căci libertatea fără responsabilitate este libertate… degeaba! Deschiderea către lume să fie izvorul de inspirație iar nu poarta de evadare – căci noi aici avem o treabă: de (re)construit o țară și de modernizat, pentru secolul următor… și pentru cei care se vor întoarce cândva acasă – să o găsească și mai ales să aibă unde!

Acasă, întotdeauna mă întorc de peste tot… – acesta este spiritul slovac surprins într-un vers exemplar, ca și poetul (viceprimarul orașului Tisovec).

Tisovec - Karol Hruška, poetul...

Viceprimarul orasului Tisovec, poetul Karol Hruška - mi-a oferit volumul sau de poezii.
Este un tip rezervat de felul lui dar profund si chiar nervos - in vers, am dedus!
Are idei, cauze si mesaje interesante...

Cateva spicuiri sintetizate, din fiecare poezie de mai jos: 

1. Emotie: intalnirea cu muza - in afara timpului si spatiului...
2. Ma puteti ignora… / Dar nu-mi puteti interzice sa gandesc liber…
3. Acasa // Intotdeauna ma intorc de peste tot…

4. Blestemul curbeaza cuvantul pe umerii nostri…; suntem vinovati pentru slabiciunile noastre…

Felicitari Poete si Multumiri! Ahoj

Tisovec, Brezno si Ion Siugariu...

 Pohronska Polhora si Brezno. Cei care ma urmariti - deja va dati seama ce semnificatie au localitatile astea (alaturi de Michalova, Tisovec si Zvolen) si ce-i cu turnul-clopotnita, cu inscriptia, si cu calea ferata si podul... - de cand evoc, popularizez, distribui, mijlocesc si impartasesc si cu slovacii spiritul poetului-erou Ion SOREANU-SIUGARIU! Ce-i drept, n-a zburat pana acolo ci a eliberat teritorii in 1944-45, din aproape in aproape, pana in Slovacia, alaturi de camarazii sai... Sigur, cand il comemoram aici, in România - dac-am fi solidari si-am coopera sincer si tot mai multi in „oraselul nostru”, vorba primarului - am putea canta si noi imnul tarii noastre, ca slovacii, in debutul ceremoniilor (vezi mai jos)!

28 iunie - 1 iulie 2018 - Zilele orasului Tisovec / Slovacia.

Iata cum a debutat Ceremonia din Deschiderea oficiala - cu Imnul Slovaciei... Si atmosfera...
A urmat prezentarea delegatiilor oraselor infratite, discursuri, evidentieri de personalitati, evocari, felicitari etc.

TISOVEC: „Vizita prietenilor romani din Tăuții-Măgherăuș

Înființarea localitatii Toutfalu (Tautii-Magheraus) - este legată de exilații husiți care s-au stabilit aici la mijlocul secolului al XV-lea...

Delegația română a vizitat pentru prima data orasul Tisovec în vara anului 2013, cu intenția de a urmări ultimele zile ale vietii concitadinului lor - poetul, eseistul, criticul literar și jurnalistul Ion SIUGARIU. Deja în acele zile a fost stabilită o prietenie între administratiile noastre locale...

Acum invitatia a fost prilejuita de-a 73-a aniversare a eliberării orașului nostru, Tisovec - de catre soldații români (printre care si I.S.). Delegația a fost condusă de primarul Anton ARDELEAN si a fost insotita de 22 de tineri - membri ai Fanfarei STIBINA...

Am organizat pentru oaspeții noștri o excursie la Banska Bystrica, unde au vizitat Muzeul SNP (Muzeul Eliberarii Nationale Slovace) și apoi am vizitat cel mai mare cimitir militar al Armatei Române din Zvolen, unde visele eroului nostru Ion SOREANU - cunoscut ca poet sub numele de Ion ȘIUGARIU - au intrat in eternitate...”

Articolul - aici: http://www.tisovec.com/aktuality-1/aktualne/navsteva-priatelov-z-rumunskeho-tuii-mgheru-3441sk.html

Galerie foto - aici: http://www.tisovec.com/fotogalerie/2018-1/navsteva-priatelov-z-rumunskeho-tuii-mgheru-3442sk.html

Comemorarea poetului-erou Ion SOREANU-SIUGARIU - la Zvolen /Slovacia

(06.06.1914 Băița/Ro – 01.02.1945 Brezno/Sk) 

Din corespondenta poetului - exact in urma cu 73 de ani, in 26.01.1945 - cu 6 zile inainte de a deveni erou: 

„Sunt singur, departe… Pe aici sunt munți, e zăpadă multă, ca la noi acasă. 

Mă gândesc la copilărie, la părinți… Îmi pare rău că n-am putut merge până acasă… 

Am scris mai multe scrisori dar n-am primit niciun răspuns. Nu știu dacă a început să circule poșta în Ardeal. 

Adresa noastră de acasă este: Ion SOREANU [tatăl poetului], com. Băița, Of. poștal Tăuții Măgherăuș. 

Dacă poți încearcă să le scrii și tu. Să știi că mie acasă îmi spun Ion. Nu-mi spune nimeni Soare…” 

*

„SLOVACIA - ZVOLEN - Cimitirul Eroilor - Delegația Orașului Tăuții Măgherăuș 

împreună cu Fanfara S T I B I N A - 

Am depus o Jerbă de Flori la Mormântul Poetului Erou din BĂIȚA, ION ȘIUGARIU ! 

A luptat în Armata Română, în Al Doilea Război Mondial, pentru Eliberarea Slovaciei !” 
Primar, dr. Anton ARDELEAN (vezi postarea aici: https://www.facebook.com/anton.ardelean.3/posts/1159159490884868 )

🇹🇩 

🇸🇰

LA MULTI ANI ORASULUI ELIBERAT (31 ian. 1945) SI LIBER (1989) - BREZNO / SLOVACIA. IN MEMORIA POETULUI-EROU ION SOREANU-SIUGARIU

Articol dedicat Locuitorilor si Forurilor publice ale orașului Brezno!
Ion SOREANU-ȘIUGARIU – născut Patriot. Român de vocație.
De formație – Cetățean european!
(06.06.1914 Băița/Ro – 01.02.1945 Brezno/Sk) 

Varianta in limba romana - aici: 

http://casadecultura-tautiimagheraus.blogspot.ro/2016/02/progresia-siugariu.html

Váženým obyvateľom mesta Brezno!

Ion SOREANU-ȘIUGARIU – rodený ako hrdina. Rumun z povolania.

Kvalifikovaný európsky občan!

(06.06.1914 Băița/Ro – 01.02.1945 Brezno/Sk)

POSTUPNOSŤ  ȘIUGARIU - est-etika ľudskej prirodzenosti...

MOTTO: „Napadli ma nepriatelia človeka!”  Vintilă HORIA*

List lekára Eugena Ciuru adresovaný manželke básnika z roku 1945 popisuje posledné dni básnika-hrdinu:

<< Po obsadení mestečka Tisovec sme vyrazili smerom k mestu Brezno, ktoré leží pri rieke Hron. Pretože cesta bola zamínovaná a blokovali ju rôzne prekážky, boli sme nútení vybrať sa cez vrchy, kde sme stretli Nemcov a stabilizovali sme front. Medzičasom Brezno bolo obsadené ďalšími našimi jednotkami a všetko úsilie bolo zamerané na jeho udržanie za každú cenu. Mesto však bolo dňom a nocou predmetom delostreleckého bombardovania, za ktorým sa hovorilo, že stáli dvaja Nemci, ktorí zostali skrytí vo veži kostola a mali u seba vysielačku.

Aby nevystavil nebezpečenstvu pochodujúcich vojakov, veliteľ pluku nariadil ich stiahnutie sa na kraj mesta. Všade totiž panoval veľký zmätok a bolo potrebné, aby niekto s pokojnou mysľou riadil tento presun. Plukovník pozval pána Soare (Slnko – Ion Șiugariu) do svojho osobného koča, aby ho previezol za front (Soare bol totiž chorý, trpel trýznivými bolesťami kvôli infekcii v tele, ktorú nebolo možné vyliečiť v daných podmienkach), ale Soare odmietol a zostal na mieste. Bolo to práve v čase, keď nemecké delostrelectvo začalo strieľať naplno na preplnenú cestu a na železničnú trať vedúcu do mesta. V tom čase Soare sa nachádzal na okraji cesty, na mieste, ktoré sa mu zdalo celkom bezpečné. Bol pokojný a naďalej vydával rozkazy. Jedna zo striel však padla veľmi blízko vedľa neho a výbuch mu zasiahol nohy. Svedkovia tohto nešťastia hovoria, že mal zlomené obe nohy a bol zasiahnutý aj do brucha. Okamžite mu zavinuli stehná do ovinovačiek, aby sa zabránilo veľkej strate krvi, naložili ho do postranného vozíka motocykla a vydali sa do ambulancie regimentu. Soare ešte stihol povedať pár slov – „Lucia, strácam sa... Zachráňte ma...“ – a následne stratil vedomie. Na ceste k ambulancii, približne 10 minút od zranenia, zomrel. Bol pochovaný na obecnom cintoríne v Polhore pri Brezne dňa 1. februára spolu s poručíkom Stoicom, tiež z našej jednotky, a s ďalšími siedmimi vojakmi padlými v ten istý deň. Pochovali ho vojenský a dedinský kňaz. Pohrebu sa zúčastnili aj ženy a ľudia z dediny, malá skupina slovenských partizánov a čestná stráž.>> 

Ja som priviedla na Slovensko básnika Ion SOREANU-ȘIUGARIU pred 4 rokmi? Nieee!  ȘIUGARIU prišiel sám spolu s frontom cez zákopy, hnaný túžbou a presvedčením cez zasnežené vrchy roku 1945 do svojho druhého domova – na Slovensko. Oslobodil ho, aby mohol zaspať... naveky. Po 65 rokoch od tejto obetavej smrti, pretože jeho večnosť sa mi zdala príliš diskrétna, rozhodla som sa, že ju premením na nesmrteľnosť v Tisovci, v Pohronskej Polhore, v Michalovej, v Brezne a vo Zvolene. Snažila som sa ho sceliť, priblížiť duch Básnika, ktorý zostal doma, vo svojom prvom domove – v Rumunsku – k hmote, k matérii Hrdinu zo zeme – základu vyslobodeného Slovenska. Prišla som Vám ho len pripomenúť! A podeliť sa s Vami o spomienku na neho. Prišla som po jeho stopách až sem do Brezna: bojoval o vyslobodenie mesta Tisovec, v Michalovej bol jeho prvý oficiálny pohreb odslúžený farárom obce Polhora a dedinčanmi a Zvolen je oltárom... vyslobodeného Slovenska. Dúfala som, že časom sami objavíte na základe indícií, ktoré Vám poskytnem, básnika Ion ȘIUGARIU v celej jeho kráse, že sa vám zjaví; určite by sa Vám to bolo podarilo tak, ako sa to podarilo Vášmu spoluobčanovi Ľubošovi Nepšinskému... Na druhej strane, ja som objavila (al)chémiu... našich dvoch sesterských národov: „Prišli naši rumunskí bratia!“ zvolali cez slzy na rôznych miestach dvaja ctihodní osemdesiatnici zo Slovenska (súčasníci vojny a Iona ȘIUGARIA) pri mojej prvej návšteve pred 4 rokmi. Odvtedy sa sem stále vraciam. Ako domov!

Je dôležité si uvedomiť zaujímavú skutočnosť: Ion ȘIUGARIU sa nezúčastnil len Vášho vyslobodenia v roku 1945 (ak by to tak bolo, boli by sme sa stretli skôr)! Ion ȘIUGARIU chcel, aby ste boli nielen vyslobodení, ale aj slobodní – a to sa stalo až po roku 1989... Duch básnika-hrdinu si počkal na dovŕšenie vyslobodenia a na jeho premenu na slobodu: aby sme mohli aj komunikovať, nielen vedieť o tom, že žijeme na rovnakej planéte!

My v Rumunsku si uctievame pamiatku ȘIUGARIA nielen pre jeho hrdinskú obeť, ktorú priniesol vo veku 31 rokov, ani pre to, v akej miere stihol byť predstaviteľom kultúry a humanitných vied, ale aj pre to, čím všetkým ešte mohol byť a čo všetko ešte mohol dokázať...

Je veľmi pravdepodobné, že keby bol prežil vojnu, bol by sa stal disidentom alebo odsúdencom, pretože väčšina jeho blízkych, aby si zachovali charakterovú celistvosť a vlastenecké presvedčenie národnej integrity a neskôr nezávislosti – emigrovali (ak prežili mučenie označenia nálepkou „nepriateľ politického režimu“ – komunistického) alebo boli vylúčení, ale pokračovali v boji za svoju vlasť „zo Západu“. Takže máme hrdinov aj v období mieru: disidentov!

Po mentorovaní rôznych autentických zdrojov disidenti – naši súčasníci, ktorí prežili revolúcie z roku 1989 v Strednej a Východnej Európe, sa zapojili na miestach, kde bola uznaná ich hodnota, do prípravy svojich národov a krajanov na reálne a validné demokracie – tak, ako sa to stalo aj v prípade Československa.

Vráťme sa však k nášmu básnikovi: komunisti tolerovali jeho verejnú pamiatku, pretože sa stal neškodným – veď bol mŕtvy na fronte a stal sa hrdinom Československa v roku 1945 – to vyhovovalo „komunizmu s ľudskou tvárou“, populárnej demokracii, ktorá mala formu, ale nie obsah! Či sa stal Ion ȘIUGARIU zrazu nebezpečným?! Jeho pamiatka?! Stali sa zrazu nebezpečné aj mená toľkých ďalších výnimočných osobností (Vintilă #HORIA*, Emil #CIORAN, Constantin #NOICA, Mircea #ELIADE, Petre #ȚUȚEA, Nichifor #CRAINIC, Mircea #VULCĂNESCU, Ion #PETROVICI** atď.), podľa ktorých sú dnes pomenované ulice, pamiatky, sochy, knihy, knižnice, školy? Kto by rozložil a zrušil základ Rumunska len kvôli jednému nespravodlivému zákonu?***

Chyby, aj tie legislatívne, sa nesmú tolerovať! Chápeme... falošní aktivisti globalizácie  nepotrebujú mentorov vlastencov – v perspektíve zamatového rozkladu národov! Ale prečo by globalizácia nemohla znamenať napríklad záchranu krajín „tretieho sveta“ obetovaných na fronte náboženských vojen?! Prečo by globalizácia nemohla spočívať v záchrane migrantov vymyslených a infiltrovaných pre skompromitovanie kresťanstva, destabilizáciu Európy a pre umelé vytvorenie falošného problému?! Falošná vojna v čase mieru!

Trend globalizácie má v základe tendenciu odstrániť vlastencov a národnú avantgardu, tendenciu odstrániť erudované, zásadové osobnosti, ktoré majú víziu, ktoré spájali, definovali, obhajovali a podporovali národné štáty.

Ale pretože sny Iona ȘIUGARIA sa zrútili pri bránach Vášho mesta v boji o jeho vyslobodenie, musíme sa rozhodnúť, či ich budeme zbierať, či ich budeme ďalej snívať a uskutočňovať, alebo si ho len pripomenieme raz za rok, aby sme sa uistili, že je naďalej mŕtvy a že taký aj zostane... Neverím, že si vyberieme druhú možnosť, pretože po preštudovaní osobnosti iného hrdinu – Milana Rastislava ŠTEFÁNIKA, som zistila, že tak ȘIUGARIU, ako aj ŠTEFÁNIK, mali v rôznych obdobiach rovnaké ideály: mier a prosperita národa. A Vaša úcta voči nemu je dokonalá, vôbec nie je formálna. Som fascinovaná cieľmi týchto dvoch mučeníkov – každý z nich sa zúčastnil jednej svetovej vojny za vydobytie svetového mieru! Fascinuje ma úprimná pocta a vďačnosť slovenského národa vyjadrená voči svojim hrdinom. Na druhej strane, sme Vám skutočne ponúkli armádu hrdinov: 11 tisíc!!! Ste krajinou, ktorá si zaslúžila obeť, ak ju vie oceniť s pokornou vďačnosťou!  

A ešte máme niečo spoločné: moje mesto – Tăuții-Măgherăuș, ktoré vzniklo z obce Tăuții de Jos (nazvaná Maďarmi Totfalu /Dedina Slovákov/ a neskôr Misztotfalu /Dedina Slovákov pri rieke Miszt/). Husiti z Čiech sa presťahovali na toto územie a sa usadili na brehu rieky Miszt; prvá zmienka o obci Totfalu pochádza z roku 1440, aj keď historické zmienky o tomto ľudskom osídlení existujú od roku 1216. Keď som zistila tieto údaje, pochopila som, prečo Ion ȘIUGARIU bol taký prepojený so slovenskou mentalitou a s miestnymi usadlosťami. Do frontového denníka si zapísal, že československé hory sú ako naše, potom zase, že aj dediny, aj domy a ľudia sú ako u nás; ešte aj chudoba sa mu zdala rovnaká... Rozumiete?!

Zvyšok je len politika, politika tých, čo vydali zákon, ktorý ak by sa uplatňoval ad literam, by potlačil a by úplne rozložil základ Rumunska, ako som už spomenula...****

Nájdime si útočisko v duchu, v Hrdinoch, v dejinách! A nepriatelia človeka nás nepremôžu...    

Mier a prosperita! Všetko najlepšie vyslobodenému a slobodnému Breznu!

S hlbokou úctou a s úprimným priateľstvom

žurnalistka Angela MICLEA, február 2016 

Riaditeľka Kultúrneho domu mesta TĂUȚII-MĂGHERĂUȘ, RUMUNSKO

POZNÁMKY:

*: „Ionovi Șiugariovi, kamarátovi, ktorý má nezameniteľné miesto v mojom srdci, básnikovi, ktorý dosiahol odvážne a vznešené úspechy... S úctou Vintila Horia. 26 aug. 1942 (venovanie na autorskom výtlačku)

**: Profesor Ion Petrovici, narodený v roku 1882, študent Tita #MAIORESCA a Nicolae #IORGU, minister školstva a národnej kultúry, väznený komunistami 15 rokov z politických dôvodov, najznámejší filozof Rumunska v medzivojnovom období – Ion ȘIUGARIU bol vedúcim jeho kabinetu; ȘIUGARIU sa popritom venoval svojej literárnej aktivite, utečencom z okupovanej Transylvánie (bol predsedom Združenia študentov utečencov) a bol poslaný niekoľkokrát aj na front. Podrobnosti o prípade Iona Șiugaria nájdete na stránke http://www.ziaristionline.ro/tag/ion-siugariu/

***: ˂˂Zákon 217/2015 zakazujúci vyjadrovanie pozitívnych názoroch o osobnostiach Rumunska, ktoré boli obvinené z legionárskych sympatií, vyvoláva reakcie v radoch rumunských intelektuálov. Literárny kritik Alex. ȘTEFĂNESCU sa vyjadril k tomuto zákonu nasledovne:

To, čo sa odhlasovalo v parlamente ako zákon, nie je zákon. Z intelektuálneho hľadiska ide o propagandistický, smiešny a kompromitujúci text...:

1.      (Zákon) Je antidemokratický, pretože obmedzuje slobodu prejavu. A pretože trestá niektoré názory väzením...

2.      Je asymetrický, pretože odsudzuje fašizmus, ale mlčí o komunizme...

3.      Obviňuje celé kategórie ľudí..., vyhýbajúc sa osobnej zodpovednosti pred zákonom...

4.      Je dogmatický, chýba mu vedeckosť, pretože vychádza z predpokladu, že niektoré závery týkajúce sa medzivojnového obdobia majú hodnotu absolútnych a nemenných právd a že nikto nemá právo skúmať a prehodnocovať dejiny.

5.      Je výsmešný, keďže uznáva za správne rozsudky vydané komunistickými súdmi, ktoré viedli k uväzneniu 2.000.000 rumunských občanov (z ktorých 200.000 bolo podrobených vyhladzovaciemu režimu a zomrelo vo väzeniach).˃˃

http://gandeste.org/general/alex-stefanescu-datorita-legii-217-2015-stalin-a-inviat-din-morti-cu-moartea-pre-moarte-calcand/57080

****: ˂˂Radikalizmus iniciátorov zákona 217 vzbudzuje oprávnené kultúrne frustrácie, zmätenosť hodnôt a princípov, národné podráždenie... Striktné prekliatie alebo vyzdvihovanie  významných mien rumunskej kultúry uznávaných na medzinárodnej úrovni nemôže byť rozhodnuté niekoľkými ojedinelými hlasmi [: Inštitút Elie #WIESEL vedený Alexandrom #FLORIANOM  a jeho návrhy „čistiek”]... Antikomunizmus a antifašizmus boli označené za „legionarizmus”... ˃˃ - zhrnutý citát: http://adevarul.ro/news/eveniment/greseala-vina-justitie-1_56af110d5ab6550cb8559994/index.html