LA MULTI ANI ORASULUI ELIBERAT (31 ian. 1945) SI LIBER (1989) - BREZNO / SLOVACIA. IN MEMORIA POETULUI-EROU ION SOREANU-SIUGARIU

Articol dedicat Locuitorilor si Forurilor publice ale orașului Brezno!
Ion SOREANU-ȘIUGARIU – născut Patriot. Român de vocație.
De formație – Cetățean european!
(06.06.1914 Băița/Ro – 01.02.1945 Brezno/Sk) 

Varianta in limba romana - aici: 

http://casadecultura-tautiimagheraus.blogspot.ro/2016/02/progresia-siugariu.html

Váženým obyvateľom mesta Brezno!

Ion SOREANU-ȘIUGARIU – rodený ako hrdina. Rumun z povolania.

Kvalifikovaný európsky občan!

(06.06.1914 Băița/Ro – 01.02.1945 Brezno/Sk)

POSTUPNOSŤ  ȘIUGARIU - est-etika ľudskej prirodzenosti...

MOTTO: „Napadli ma nepriatelia človeka!”  Vintilă HORIA*

List lekára Eugena Ciuru adresovaný manželke básnika z roku 1945 popisuje posledné dni básnika-hrdinu:

<< Po obsadení mestečka Tisovec sme vyrazili smerom k mestu Brezno, ktoré leží pri rieke Hron. Pretože cesta bola zamínovaná a blokovali ju rôzne prekážky, boli sme nútení vybrať sa cez vrchy, kde sme stretli Nemcov a stabilizovali sme front. Medzičasom Brezno bolo obsadené ďalšími našimi jednotkami a všetko úsilie bolo zamerané na jeho udržanie za každú cenu. Mesto však bolo dňom a nocou predmetom delostreleckého bombardovania, za ktorým sa hovorilo, že stáli dvaja Nemci, ktorí zostali skrytí vo veži kostola a mali u seba vysielačku.

Aby nevystavil nebezpečenstvu pochodujúcich vojakov, veliteľ pluku nariadil ich stiahnutie sa na kraj mesta. Všade totiž panoval veľký zmätok a bolo potrebné, aby niekto s pokojnou mysľou riadil tento presun. Plukovník pozval pána Soare (Slnko – Ion Șiugariu) do svojho osobného koča, aby ho previezol za front (Soare bol totiž chorý, trpel trýznivými bolesťami kvôli infekcii v tele, ktorú nebolo možné vyliečiť v daných podmienkach), ale Soare odmietol a zostal na mieste. Bolo to práve v čase, keď nemecké delostrelectvo začalo strieľať naplno na preplnenú cestu a na železničnú trať vedúcu do mesta. V tom čase Soare sa nachádzal na okraji cesty, na mieste, ktoré sa mu zdalo celkom bezpečné. Bol pokojný a naďalej vydával rozkazy. Jedna zo striel však padla veľmi blízko vedľa neho a výbuch mu zasiahol nohy. Svedkovia tohto nešťastia hovoria, že mal zlomené obe nohy a bol zasiahnutý aj do brucha. Okamžite mu zavinuli stehná do ovinovačiek, aby sa zabránilo veľkej strate krvi, naložili ho do postranného vozíka motocykla a vydali sa do ambulancie regimentu. Soare ešte stihol povedať pár slov – „Lucia, strácam sa... Zachráňte ma...“ – a následne stratil vedomie. Na ceste k ambulancii, približne 10 minút od zranenia, zomrel. Bol pochovaný na obecnom cintoríne v Polhore pri Brezne dňa 1. februára spolu s poručíkom Stoicom, tiež z našej jednotky, a s ďalšími siedmimi vojakmi padlými v ten istý deň. Pochovali ho vojenský a dedinský kňaz. Pohrebu sa zúčastnili aj ženy a ľudia z dediny, malá skupina slovenských partizánov a čestná stráž.>> 

Ja som priviedla na Slovensko básnika Ion SOREANU-ȘIUGARIU pred 4 rokmi? Nieee!  ȘIUGARIU prišiel sám spolu s frontom cez zákopy, hnaný túžbou a presvedčením cez zasnežené vrchy roku 1945 do svojho druhého domova – na Slovensko. Oslobodil ho, aby mohol zaspať... naveky. Po 65 rokoch od tejto obetavej smrti, pretože jeho večnosť sa mi zdala príliš diskrétna, rozhodla som sa, že ju premením na nesmrteľnosť v Tisovci, v Pohronskej Polhore, v Michalovej, v Brezne a vo Zvolene. Snažila som sa ho sceliť, priblížiť duch Básnika, ktorý zostal doma, vo svojom prvom domove – v Rumunsku – k hmote, k matérii Hrdinu zo zeme – základu vyslobodeného Slovenska. Prišla som Vám ho len pripomenúť! A podeliť sa s Vami o spomienku na neho. Prišla som po jeho stopách až sem do Brezna: bojoval o vyslobodenie mesta Tisovec, v Michalovej bol jeho prvý oficiálny pohreb odslúžený farárom obce Polhora a dedinčanmi a Zvolen je oltárom... vyslobodeného Slovenska. Dúfala som, že časom sami objavíte na základe indícií, ktoré Vám poskytnem, básnika Ion ȘIUGARIU v celej jeho kráse, že sa vám zjaví; určite by sa Vám to bolo podarilo tak, ako sa to podarilo Vášmu spoluobčanovi Ľubošovi Nepšinskému... Na druhej strane, ja som objavila (al)chémiu... našich dvoch sesterských národov: „Prišli naši rumunskí bratia!“ zvolali cez slzy na rôznych miestach dvaja ctihodní osemdesiatnici zo Slovenska (súčasníci vojny a Iona ȘIUGARIA) pri mojej prvej návšteve pred 4 rokmi. Odvtedy sa sem stále vraciam. Ako domov!

Je dôležité si uvedomiť zaujímavú skutočnosť: Ion ȘIUGARIU sa nezúčastnil len Vášho vyslobodenia v roku 1945 (ak by to tak bolo, boli by sme sa stretli skôr)! Ion ȘIUGARIU chcel, aby ste boli nielen vyslobodení, ale aj slobodní – a to sa stalo až po roku 1989... Duch básnika-hrdinu si počkal na dovŕšenie vyslobodenia a na jeho premenu na slobodu: aby sme mohli aj komunikovať, nielen vedieť o tom, že žijeme na rovnakej planéte!

My v Rumunsku si uctievame pamiatku ȘIUGARIA nielen pre jeho hrdinskú obeť, ktorú priniesol vo veku 31 rokov, ani pre to, v akej miere stihol byť predstaviteľom kultúry a humanitných vied, ale aj pre to, čím všetkým ešte mohol byť a čo všetko ešte mohol dokázať...

Je veľmi pravdepodobné, že keby bol prežil vojnu, bol by sa stal disidentom alebo odsúdencom, pretože väčšina jeho blízkych, aby si zachovali charakterovú celistvosť a vlastenecké presvedčenie národnej integrity a neskôr nezávislosti – emigrovali (ak prežili mučenie označenia nálepkou „nepriateľ politického režimu“ – komunistického) alebo boli vylúčení, ale pokračovali v boji za svoju vlasť „zo Západu“. Takže máme hrdinov aj v období mieru: disidentov!

Po mentorovaní rôznych autentických zdrojov disidenti – naši súčasníci, ktorí prežili revolúcie z roku 1989 v Strednej a Východnej Európe, sa zapojili na miestach, kde bola uznaná ich hodnota, do prípravy svojich národov a krajanov na reálne a validné demokracie – tak, ako sa to stalo aj v prípade Československa.

Vráťme sa však k nášmu básnikovi: komunisti tolerovali jeho verejnú pamiatku, pretože sa stal neškodným – veď bol mŕtvy na fronte a stal sa hrdinom Československa v roku 1945 – to vyhovovalo „komunizmu s ľudskou tvárou“, populárnej demokracii, ktorá mala formu, ale nie obsah! Či sa stal Ion ȘIUGARIU zrazu nebezpečným?! Jeho pamiatka?! Stali sa zrazu nebezpečné aj mená toľkých ďalších výnimočných osobností (Vintilă #HORIA*, Emil #CIORAN, Constantin #NOICA, Mircea #ELIADE, Petre #ȚUȚEA, Nichifor #CRAINIC, Mircea #VULCĂNESCU, Ion #PETROVICI** atď.), podľa ktorých sú dnes pomenované ulice, pamiatky, sochy, knihy, knižnice, školy? Kto by rozložil a zrušil základ Rumunska len kvôli jednému nespravodlivému zákonu?***

Chyby, aj tie legislatívne, sa nesmú tolerovať! Chápeme... falošní aktivisti globalizácie  nepotrebujú mentorov vlastencov – v perspektíve zamatového rozkladu národov! Ale prečo by globalizácia nemohla znamenať napríklad záchranu krajín „tretieho sveta“ obetovaných na fronte náboženských vojen?! Prečo by globalizácia nemohla spočívať v záchrane migrantov vymyslených a infiltrovaných pre skompromitovanie kresťanstva, destabilizáciu Európy a pre umelé vytvorenie falošného problému?! Falošná vojna v čase mieru!

Trend globalizácie má v základe tendenciu odstrániť vlastencov a národnú avantgardu, tendenciu odstrániť erudované, zásadové osobnosti, ktoré majú víziu, ktoré spájali, definovali, obhajovali a podporovali národné štáty.

Ale pretože sny Iona ȘIUGARIA sa zrútili pri bránach Vášho mesta v boji o jeho vyslobodenie, musíme sa rozhodnúť, či ich budeme zbierať, či ich budeme ďalej snívať a uskutočňovať, alebo si ho len pripomenieme raz za rok, aby sme sa uistili, že je naďalej mŕtvy a že taký aj zostane... Neverím, že si vyberieme druhú možnosť, pretože po preštudovaní osobnosti iného hrdinu – Milana Rastislava ŠTEFÁNIKA, som zistila, že tak ȘIUGARIU, ako aj ŠTEFÁNIK, mali v rôznych obdobiach rovnaké ideály: mier a prosperita národa. A Vaša úcta voči nemu je dokonalá, vôbec nie je formálna. Som fascinovaná cieľmi týchto dvoch mučeníkov – každý z nich sa zúčastnil jednej svetovej vojny za vydobytie svetového mieru! Fascinuje ma úprimná pocta a vďačnosť slovenského národa vyjadrená voči svojim hrdinom. Na druhej strane, sme Vám skutočne ponúkli armádu hrdinov: 11 tisíc!!! Ste krajinou, ktorá si zaslúžila obeť, ak ju vie oceniť s pokornou vďačnosťou!  

A ešte máme niečo spoločné: moje mesto – Tăuții-Măgherăuș, ktoré vzniklo z obce Tăuții de Jos (nazvaná Maďarmi Totfalu /Dedina Slovákov/ a neskôr Misztotfalu /Dedina Slovákov pri rieke Miszt/). Husiti z Čiech sa presťahovali na toto územie a sa usadili na brehu rieky Miszt; prvá zmienka o obci Totfalu pochádza z roku 1440, aj keď historické zmienky o tomto ľudskom osídlení existujú od roku 1216. Keď som zistila tieto údaje, pochopila som, prečo Ion ȘIUGARIU bol taký prepojený so slovenskou mentalitou a s miestnymi usadlosťami. Do frontového denníka si zapísal, že československé hory sú ako naše, potom zase, že aj dediny, aj domy a ľudia sú ako u nás; ešte aj chudoba sa mu zdala rovnaká... Rozumiete?!

Zvyšok je len politika, politika tých, čo vydali zákon, ktorý ak by sa uplatňoval ad literam, by potlačil a by úplne rozložil základ Rumunska, ako som už spomenula...****

Nájdime si útočisko v duchu, v Hrdinoch, v dejinách! A nepriatelia človeka nás nepremôžu...    

Mier a prosperita! Všetko najlepšie vyslobodenému a slobodnému Breznu!

S hlbokou úctou a s úprimným priateľstvom

žurnalistka Angela MICLEA, február 2016 

Riaditeľka Kultúrneho domu mesta TĂUȚII-MĂGHERĂUȘ, RUMUNSKO

POZNÁMKY:

*: „Ionovi Șiugariovi, kamarátovi, ktorý má nezameniteľné miesto v mojom srdci, básnikovi, ktorý dosiahol odvážne a vznešené úspechy... S úctou Vintila Horia. 26 aug. 1942 (venovanie na autorskom výtlačku)

**: Profesor Ion Petrovici, narodený v roku 1882, študent Tita #MAIORESCA a Nicolae #IORGU, minister školstva a národnej kultúry, väznený komunistami 15 rokov z politických dôvodov, najznámejší filozof Rumunska v medzivojnovom období – Ion ȘIUGARIU bol vedúcim jeho kabinetu; ȘIUGARIU sa popritom venoval svojej literárnej aktivite, utečencom z okupovanej Transylvánie (bol predsedom Združenia študentov utečencov) a bol poslaný niekoľkokrát aj na front. Podrobnosti o prípade Iona Șiugaria nájdete na stránke http://www.ziaristionline.ro/tag/ion-siugariu/

***: ˂˂Zákon 217/2015 zakazujúci vyjadrovanie pozitívnych názoroch o osobnostiach Rumunska, ktoré boli obvinené z legionárskych sympatií, vyvoláva reakcie v radoch rumunských intelektuálov. Literárny kritik Alex. ȘTEFĂNESCU sa vyjadril k tomuto zákonu nasledovne:

To, čo sa odhlasovalo v parlamente ako zákon, nie je zákon. Z intelektuálneho hľadiska ide o propagandistický, smiešny a kompromitujúci text...:

1.      (Zákon) Je antidemokratický, pretože obmedzuje slobodu prejavu. A pretože trestá niektoré názory väzením...

2.      Je asymetrický, pretože odsudzuje fašizmus, ale mlčí o komunizme...

3.      Obviňuje celé kategórie ľudí..., vyhýbajúc sa osobnej zodpovednosti pred zákonom...

4.      Je dogmatický, chýba mu vedeckosť, pretože vychádza z predpokladu, že niektoré závery týkajúce sa medzivojnového obdobia majú hodnotu absolútnych a nemenných právd a že nikto nemá právo skúmať a prehodnocovať dejiny.

5.      Je výsmešný, keďže uznáva za správne rozsudky vydané komunistickými súdmi, ktoré viedli k uväzneniu 2.000.000 rumunských občanov (z ktorých 200.000 bolo podrobených vyhladzovaciemu režimu a zomrelo vo väzeniach).˃˃

http://gandeste.org/general/alex-stefanescu-datorita-legii-217-2015-stalin-a-inviat-din-morti-cu-moartea-pre-moarte-calcand/57080

****: ˂˂Radikalizmus iniciátorov zákona 217 vzbudzuje oprávnené kultúrne frustrácie, zmätenosť hodnôt a princípov, národné podráždenie... Striktné prekliatie alebo vyzdvihovanie  významných mien rumunskej kultúry uznávaných na medzinárodnej úrovni nemôže byť rozhodnuté niekoľkými ojedinelými hlasmi [: Inštitút Elie #WIESEL vedený Alexandrom #FLORIANOM  a jeho návrhy „čistiek”]... Antikomunizmus a antifašizmus boli označené za „legionarizmus”... ˃˃ - zhrnutý citát: http://adevarul.ro/news/eveniment/greseala-vina-justitie-1_56af110d5ab6550cb8559994/index.html