31 ianuarie 2017

LA MULTI ANI ORASULUI ELIBERAT (31 ian. 1945) SI LIBER (1989) - BREZNO / SLOVACIA. IN MEMORIA POETULUI-EROU ION SOREANU-SIUGARIU

Articol dedicat Locuitorilor si Forurilor publice ale orașului Brezno!
Ion SOREANU-ȘIUGARIU – născut Patriot. Român de vocație.
De formație – Cetățean european!
(06.06.1914 Băița/Ro – 01.02.1945 Brezno/Sk) 


Varianta in limba romana - aici: 


Váženým obyvateľom mesta Brezno!

Ion SOREANU-ȘIUGARIU – rodený ako hrdina. Rumun z povolania.

Kvalifikovaný európsky občan!

(06.06.1914 Băița/Ro – 01.02.1945 Brezno/Sk)

POSTUPNOSŤ  ȘIUGARIU - est-etika ľudskej prirodzenosti...
MOTTO: „Napadli ma nepriatelia človeka!”  Vintilă HORIA*


List lekára Eugena Ciuru adresovaný manželke básnika z roku 1945 popisuje posledné dni básnika-hrdinu:
<< Po obsadení mestečka Tisovec sme vyrazili smerom k mestu Brezno, ktoré leží pri rieke Hron. Pretože cesta bola zamínovaná a blokovali ju rôzne prekážky, boli sme nútení vybrať sa cez vrchy, kde sme stretli Nemcov a stabilizovali sme front. Medzičasom Brezno bolo obsadené ďalšími našimi jednotkami a všetko úsilie bolo zamerané na jeho udržanie za každú cenu. Mesto však bolo dňom a nocou predmetom delostreleckého bombardovania, za ktorým sa hovorilo, že stáli dvaja Nemci, ktorí zostali skrytí vo veži kostola a mali u seba vysielačku.
Aby nevystavil nebezpečenstvu pochodujúcich vojakov, veliteľ pluku nariadil ich stiahnutie sa na kraj mesta. Všade totiž panoval veľký zmätok a bolo potrebné, aby niekto s pokojnou mysľou riadil tento presun. Plukovník pozval pána Soare (Slnko – Ion Șiugariu) do svojho osobného koča, aby ho previezol za front (Soare bol totiž chorý, trpel trýznivými bolesťami kvôli infekcii v tele, ktorú nebolo možné vyliečiť v daných podmienkach), ale Soare odmietol a zostal na mieste. Bolo to práve v čase, keď nemecké delostrelectvo začalo strieľať naplno na preplnenú cestu a na železničnú trať vedúcu do mesta. V tom čase Soare sa nachádzal na okraji cesty, na mieste, ktoré sa mu zdalo celkom bezpečné. Bol pokojný a naďalej vydával rozkazy. Jedna zo striel však padla veľmi blízko vedľa neho a výbuch mu zasiahol nohy. Svedkovia tohto nešťastia hovoria, že mal zlomené obe nohy a bol zasiahnutý aj do brucha. Okamžite mu zavinuli stehná do ovinovačiek, aby sa zabránilo veľkej strate krvi, naložili ho do postranného vozíka motocykla a vydali sa do ambulancie regimentu. Soare ešte stihol povedať pár slov – „Lucia, strácam sa... Zachráňte ma...“ – a následne stratil vedomie. Na ceste k ambulancii, približne 10 minút od zranenia, zomrel. Bol pochovaný na obecnom cintoríne v Polhore pri Brezne dňa 1. februára spolu s poručíkom Stoicom, tiež z našej jednotky, a s ďalšími siedmimi vojakmi padlými v ten istý deň. Pochovali ho vojenský a dedinský kňaz. Pohrebu sa zúčastnili aj ženy a ľudia z dediny, malá skupina slovenských partizánov a čestná stráž.>> 

Ja som priviedla na Slovensko básnika Ion SOREANU-ȘIUGARIU pred 4 rokmi? Nieee!  ȘIUGARIU prišiel sám spolu s frontom cez zákopy, hnaný túžbou a presvedčením cez zasnežené vrchy roku 1945 do svojho druhého domova – na Slovensko. Oslobodil ho, aby mohol zaspať... naveky. Po 65 rokoch od tejto obetavej smrti, pretože jeho večnosť sa mi zdala príliš diskrétna, rozhodla som sa, že ju premením na nesmrteľnosť v Tisovci, v Pohronskej Polhore, v Michalovej, v Brezne a vo Zvolene. Snažila som sa ho sceliť, priblížiť duch Básnika, ktorý zostal doma, vo svojom prvom domove – v Rumunsku – k hmote, k matérii Hrdinu zo zeme – základu vyslobodeného Slovenska. Prišla som Vám ho len pripomenúť! A podeliť sa s Vami o spomienku na neho. Prišla som po jeho stopách až sem do Brezna: bojoval o vyslobodenie mesta Tisovec, v Michalovej bol jeho prvý oficiálny pohreb odslúžený farárom obce Polhora a dedinčanmi a Zvolen je oltárom... vyslobodeného Slovenska. Dúfala som, že časom sami objavíte na základe indícií, ktoré Vám poskytnem, básnika Ion ȘIUGARIU v celej jeho kráse, že sa vám zjaví; určite by sa Vám to bolo podarilo tak, ako sa to podarilo Vášmu spoluobčanovi Ľubošovi Nepšinskému... Na druhej strane, ja som objavila (al)chémiu... našich dvoch sesterských národov: „Prišli naši rumunskí bratia!“ zvolali cez slzy na rôznych miestach dvaja ctihodní osemdesiatnici zo Slovenska (súčasníci vojny a Iona ȘIUGARIA) pri mojej prvej návšteve pred 4 rokmi. Odvtedy sa sem stále vraciam. Ako domov!

Je dôležité si uvedomiť zaujímavú skutočnosť: Ion ȘIUGARIU sa nezúčastnil len Vášho vyslobodenia v roku 1945 (ak by to tak bolo, boli by sme sa stretli skôr)! Ion ȘIUGARIU chcel, aby ste boli nielen vyslobodení, ale aj slobodní – a to sa stalo až po roku 1989... Duch básnika-hrdinu si počkal na dovŕšenie vyslobodenia a na jeho premenu na slobodu: aby sme mohli aj komunikovať, nielen vedieť o tom, že žijeme na rovnakej planéte!

My v Rumunsku si uctievame pamiatku ȘIUGARIA nielen pre jeho hrdinskú obeť, ktorú priniesol vo veku 31 rokov, ani pre to, v akej miere stihol byť predstaviteľom kultúry a humanitných vied, ale aj pre to, čím všetkým ešte mohol byť a čo všetko ešte mohol dokázať...

Je veľmi pravdepodobné, že keby bol prežil vojnu, bol by sa stal disidentom alebo odsúdencom, pretože väčšina jeho blízkych, aby si zachovali charakterovú celistvosť a vlastenecké presvedčenie národnej integrity a neskôr nezávislosti – emigrovali (ak prežili mučenie označenia nálepkou „nepriateľ politického režimu“ – komunistického) alebo boli vylúčení, ale pokračovali v boji za svoju vlasť „zo Západu“. Takže máme hrdinov aj v období mieru: disidentov!

Po mentorovaní rôznych autentických zdrojov disidenti – naši súčasníci, ktorí prežili revolúcie z roku 1989 v Strednej a Východnej Európe, sa zapojili na miestach, kde bola uznaná ich hodnota, do prípravy svojich národov a krajanov na reálne a validné demokracie – tak, ako sa to stalo aj v prípade Československa.

Vráťme sa však k nášmu básnikovi: komunisti tolerovali jeho verejnú pamiatku, pretože sa stal neškodným – veď bol mŕtvy na fronte a stal sa hrdinom Československa v roku 1945 – to vyhovovalo „komunizmu s ľudskou tvárou“, populárnej demokracii, ktorá mala formu, ale nie obsah! Či sa stal Ion ȘIUGARIU zrazu nebezpečným?! Jeho pamiatka?! Stali sa zrazu nebezpečné aj mená toľkých ďalších výnimočných osobností (Vintilă #HORIA*, Emil #CIORAN, Constantin #NOICA, Mircea #ELIADE, Petre #ȚUȚEA, Nichifor #CRAINIC, Mircea #VULCĂNESCU, Ion #PETROVICI** atď.), podľa ktorých sú dnes pomenované ulice, pamiatky, sochy, knihy, knižnice, školy? Kto by rozložil a zrušil základ Rumunska len kvôli jednému nespravodlivému zákonu?***

Chyby, aj tie legislatívne, sa nesmú tolerovať! Chápeme... falošní aktivisti globalizácie  nepotrebujú mentorov vlastencov – v perspektíve zamatového rozkladu národov! Ale prečo by globalizácia nemohla znamenať napríklad záchranu krajín „tretieho sveta“ obetovaných na fronte náboženských vojen?! Prečo by globalizácia nemohla spočívať v záchrane migrantov vymyslených a infiltrovaných pre skompromitovanie kresťanstva, destabilizáciu Európy a pre umelé vytvorenie falošného problému?! Falošná vojna v čase mieru!

Trend globalizácie má v základe tendenciu odstrániť vlastencov a národnú avantgardu, tendenciu odstrániť erudované, zásadové osobnosti, ktoré majú víziu, ktoré spájali, definovali, obhajovali a podporovali národné štáty.

Ale pretože sny Iona ȘIUGARIA sa zrútili pri bránach Vášho mesta v boji o jeho vyslobodenie, musíme sa rozhodnúť, či ich budeme zbierať, či ich budeme ďalej snívať a uskutočňovať, alebo si ho len pripomenieme raz za rok, aby sme sa uistili, že je naďalej mŕtvy a že taký aj zostane... Neverím, že si vyberieme druhú možnosť, pretože po preštudovaní osobnosti iného hrdinu – Milana Rastislava ŠTEFÁNIKA, som zistila, že tak ȘIUGARIU, ako aj ŠTEFÁNIK, mali v rôznych obdobiach rovnaké ideály: mier a prosperita národa. A Vaša úcta voči nemu je dokonalá, vôbec nie je formálna. Som fascinovaná cieľmi týchto dvoch mučeníkov – každý z nich sa zúčastnil jednej svetovej vojny za vydobytie svetového mieru! Fascinuje ma úprimná pocta a vďačnosť slovenského národa vyjadrená voči svojim hrdinom. Na druhej strane, sme Vám skutočne ponúkli armádu hrdinov: 11 tisíc!!! Ste krajinou, ktorá si zaslúžila obeť, ak ju vie oceniť s pokornou vďačnosťou!  

A ešte máme niečo spoločné: moje mesto – Tăuții-Măgherăuș, ktoré vzniklo z obce Tăuții de Jos (nazvaná Maďarmi Totfalu /Dedina Slovákov/ a neskôr Misztotfalu /Dedina Slovákov pri rieke Miszt/). Husiti z Čiech sa presťahovali na toto územie a sa usadili na brehu rieky Miszt; prvá zmienka o obci Totfalu pochádza z roku 1440, aj keď historické zmienky o tomto ľudskom osídlení existujú od roku 1216. Keď som zistila tieto údaje, pochopila som, prečo Ion ȘIUGARIU bol taký prepojený so slovenskou mentalitou a s miestnymi usadlosťami. Do frontového denníka si zapísal, že československé hory sú ako naše, potom zase, že aj dediny, aj domy a ľudia sú ako u nás; ešte aj chudoba sa mu zdala rovnaká... Rozumiete?!

Zvyšok je len politika, politika tých, čo vydali zákon, ktorý ak by sa uplatňoval ad literam, by potlačil a by úplne rozložil základ Rumunska, ako som už spomenula...****

Nájdime si útočisko v duchu, v Hrdinoch, v dejinách! A nepriatelia človeka nás nepremôžu...    

Mier a prosperita! Všetko najlepšie vyslobodenému a slobodnému Breznu!
S hlbokou úctou a s úprimným priateľstvom
žurnalistka Angela MICLEA, február 2016 
Riaditeľka Kultúrneho domu mesta TĂUȚII-MĂGHERĂUȘ, RUMUNSKO

POZNÁMKY:
*: „Ionovi Șiugariovi, kamarátovi, ktorý má nezameniteľné miesto v mojom srdci, básnikovi, ktorý dosiahol odvážne a vznešené úspechy... S úctou Vintila Horia. 26 aug. 1942 (venovanie na autorskom výtlačku)
**: Profesor Ion Petrovici, narodený v roku 1882, študent Tita #MAIORESCA a Nicolae #IORGU, minister školstva a národnej kultúry, väznený komunistami 15 rokov z politických dôvodov, najznámejší filozof Rumunska v medzivojnovom období – Ion ȘIUGARIU bol vedúcim jeho kabinetu; ȘIUGARIU sa popritom venoval svojej literárnej aktivite, utečencom z okupovanej Transylvánie (bol predsedom Združenia študentov utečencov) a bol poslaný niekoľkokrát aj na front. Podrobnosti o prípade Iona Șiugaria nájdete na stránke http://www.ziaristionline.ro/tag/ion-siugariu/
***: ˂˂Zákon 217/2015 zakazujúci vyjadrovanie pozitívnych názoroch o osobnostiach Rumunska, ktoré boli obvinené z legionárskych sympatií, vyvoláva reakcie v radoch rumunských intelektuálov. Literárny kritik Alex. ȘTEFĂNESCU sa vyjadril k tomuto zákonu nasledovne:
To, čo sa odhlasovalo v parlamente ako zákon, nie je zákon. Z intelektuálneho hľadiska ide o propagandistický, smiešny a kompromitujúci text...:
1.      (Zákon) Je antidemokratický, pretože obmedzuje slobodu prejavu. A pretože trestá niektoré názory väzením...
2.      Je asymetrický, pretože odsudzuje fašizmus, ale mlčí o komunizme...
3.      Obviňuje celé kategórie ľudí..., vyhýbajúc sa osobnej zodpovednosti pred zákonom...
4.      Je dogmatický, chýba mu vedeckosť, pretože vychádza z predpokladu, že niektoré závery týkajúce sa medzivojnového obdobia majú hodnotu absolútnych a nemenných právd a že nikto nemá právo skúmať a prehodnocovať dejiny.
5.      Je výsmešný, keďže uznáva za správne rozsudky vydané komunistickými súdmi, ktoré viedli k uväzneniu 2.000.000 rumunských občanov (z ktorých 200.000 bolo podrobených vyhladzovaciemu režimu a zomrelo vo väzeniach).˃˃
http://gandeste.org/general/alex-stefanescu-datorita-legii-217-2015-stalin-a-inviat-din-morti-cu-moartea-pre-moarte-calcand/57080
****: ˂˂Radikalizmus iniciátorov zákona 217 vzbudzuje oprávnené kultúrne frustrácie, zmätenosť hodnôt a princípov, národné podráždenie... Striktné prekliatie alebo vyzdvihovanie  významných mien rumunskej kultúry uznávaných na medzinárodnej úrovni nemôže byť rozhodnuté niekoľkými ojedinelými hlasmi [: Inštitút Elie #WIESEL vedený Alexandrom #FLORIANOM  a jeho návrhy „čistiek”]... Antikomunizmus a antifašizmus boli označené za „legionarizmus”... ˃˃ - zhrnutý citát: http://adevarul.ro/news/eveniment/greseala-vina-justitie-1_56af110d5ab6550cb8559994/index.html



23 ianuarie 2017

Ce este „Marsul de recunostinta” organizat de 40 de ani la fiecare sfarsit de ianuarie in Brezno / Slovacia si cum celebreaza slovacii „Eliberarea din 1945 a orasului de catre Armatele rusa si romana”


Armata Roșie 2 U.F. (Frontul ucrainean) si Armata a 4-a romana au infruntat artileria inamicului fascist care a bombardat dinspre partea vestica prin Muntii Tatra Mica – inca 5-6 saptamani (pana la 9 martie) dupa eliberare (31 ianuarie 1945) – orasul slovac Brezno.
Desi au cazut victime 52 de soldați sovietici fata de circa 3.000 de soldati români – Istoria-i mentioneaza mereu in aceasta ordine; si oricum, ce nu relateaza nicio pagina istorica dar se transmite din gura-n gura – e „amanuntul” ca soldatii romani erau scosi (de catre rusi) mereu in inaintare… Doar cronicile fiecarei localitati slovace (care consemneaza fara intrerupere faptele locului respectiv pana in zilele noastre) mentioneaza informatii de genul „marele sacrificiu al soldaților români in cea mai mare iarna, lipsiti de îmbrăcăminte si încălțăminte, innametiti, uzi de tot si cu alimente proaste”. In aceasta confruntare armata au murit pe langa romani si rusi – 23 germani si 72 partizani ai locului.
Expresii specifice in scrierile slovace ale vremii: inamicul nu renunta…, rezistenta inamica…, pericol de incercuire… – apoi: pozitie defensiva…, teren accidentat…, sistem sofisticat de buncăre…; cetatenii amenintati din nou…, eliberatorii au decis evacuarea completă…, crearea unor militii mixte in oras (rusi, romani, localnici)…, protejarea gospodariilor de incendii provocate de explozii de obuze, artilerie și mine…
Expresii folosite de slovaci azi – corelate cu evenimentul si comemorarile anuale: respect pentru victime si faptele eroice…, primarul saluta perseverența concitadinilor pentru  comemorarea victimelor prin care s-a nascut libertatea…, împreuna pentru a onora memoria celor care au luptat si au murit pentru libertatea noastra…, cu perseverența pe urmele eliberatorilor…, pentru a cinsti memoria celor care și-au dat viața lor pentru libertatea noastra…, ghirlanda de mulțumire si un minut de reculegere onorat de cei 62 (2012), 86 (2013), 60 (2014), 50 (2015), 86 (2016), 90 (21-ian-2017) participanti la Marsul comemorativ – anual, pe skiuri sau… pedestru.
Angajamentul fata de traditia aniversarii eliberarii orasului Brezno prin reconstituirea traseului pana in munti pe unde au inaintat armatele ori s-au infruntat cu nemtii – il respecta mereu fondatorii grupului initiator sau descendentii unora. La mars participa membri ai Uniunii slovace a luptătorilor antifascisti, Clubul sportiv, Clubul de turisti slovaci si Cetăteni ai orasului + Asociatia femeilor vesele. Pe culme, la foc de tabara frig slanina iar la coborare, intr-un alt oras – „linia de sosire” dupa arcul de 12 km. strabatut in cinstea eliberatorilor – sunt asteptati cu paine cu untura si ceapa; bere, ceai si cafea; se canta in traditia locului si cu instrumentele consacrate. Iarna, frigul, hrana, bautura si divertismentul – precare, ca perioada evocata.
Ceremonia de depuneri de coroane si omagierea Eroilor are loc anual la sfarsitul lunii ianuarie, la Monumentul din centrul orasului Brezno, in prezenta Guvernamantului local si Invitati. Monumentul a fost ridicat in cinstea armatelor eliberatoare (romana si rusa), a jertfelor acestora, si simbolizeaza „Muntii Tatra intr-un relief de marmura”… – cavou rece – dar orasul si oamenii lui sunt calzi, recunoscatori sinceri, smeriti si… dintr-o bucata:
am ratat nu doar un pod ci si o scoala sau o strada… – adica unele dintre acestea puteau sa poarte un nume, numele poetului-erou Ion SOREANU-SIUGARIU
[un patriot roman, refugiat in Bucuresti din Ardealul ocupat, licentiat in litere, ofiter in rezerva, concentrat pe front si reintors cu razboiul pentru eliberare, erudit idealist cu vocatie europeana, nascut in 06.06.1914 in Baita (Romania) si mort in 01.02.1945 organizand apararea la periferia dinspre gara a orasului Brezno (Slovacia)]
cazut in asaltul pentru eliberare „pana la capat”… insa vor purta alt nume (cf. recomandarii Ambasadei Romaniei in Slovacia – culmea, nu?!) sau nu vor mai purta deloc… dintr-un exces de zel „diplomatic” romanesc (petrecut in 2015, datorat precautiei incidentale absolut jenante cu controversata Lege 217/2015 – pentru un soldat mort pe front in razboiul antifascist doar pentru ca inainte scria poezii si-si permitea sa reflecteze si sa aiba opinii… la gazata!). Oricum, slovacii au salvat aparentele atunci si au dedicat podul „Armatei Romane Eliberatoare” – ca sa depaseasca onorabil incidentul dar si… definitiv superficialitatea si ambiguitatea „inaltilor functionari” romani din Ambasada Romaniei in Slovacia!

Nota Bene: Si anul acesta, ca de obicei, la o saptamana dupa mars (27-ian-2017), slovacii vor reconstitui in centrul orasului teatrul de razboi si evenimentele (de mai mare anvergura decat anul trecut – asa am aflat; vezi aici cum a fost in 2016: https://www.youtube.com/watch?v=vBokgvtvNr8 )   

Marsul de recunostinta - linkuri la editiile 2012-2016: http://www.stredoslovaci.sk/podujatia-170121_pochod_vdaky_cierny_balog_brezno

















COMPLETARE - 30.01.2017:

BREZNO: ANIVERSARE - CEREMONIE - COMEMORARE:
72 de ani de la eliberarea orasului Brezno - Slovacia.
Noi sa ne amintim de poetul-erou (aici) Ion SOREANU-SIUGARIU
si veteranul de razboi (copil de trupa - atunci si aici) Miron IUSTIN: https://www.facebook.com/tomas.abel.br/posts/1817647408476494 


Rekonštrukcia... 1945: Politistul slovac Ľuboš Nepšinský s-a inrolat - 
profund marcat de eroismul si jerfa poetului nostru Ion SOREANU-SIUGARIU - 
pt. eliberarea orasului lor. 
A mai avut o serie de initiative (si acolo si aici) - dedicate memoriei poetului, ca voluntar... 


Cimitirul Michalová - locul primei inhumari a poetului Ion SOREANU-SIUGARIU alaturi de alti soldati (in spatele frontului): 
monument ridicat in memoria eroilor morti in zona.
In Slovacia, peste tot unde au existat morminte de razboi - 

s-au ridicat monumente comemorative dupa relocarea eroilor in Cimitirul Militar al Eroilor Armatei Romane din Zvolen.


15 decembrie 2016

O, ce veste minunata!

Festival de traditii si obiceiuri de iarna, editia a V-a, la Casa de Cultura:




Cale-ntoarsa pe urmele Poetului-Erou Ion SOREANU-SIUGARIU - din Slovacia in Romania


De la casa de veci a Eroului (Zvolen / Sk.) -  la casa nasterii Poetului (Baita / Ro.). 
Sub titlul „România tradițională ca destinație de călătorie non-tradiționala” -
a aparut articolul in presa de specialitate (auto-moto) din Slovacia:
http://www.motorkari.cz/cestovani/cestopisy/rumunsko/rumunsko-ion-siugariu-tour-2016-35419.html?kid=38848

7 noiembrie 2016

Artisti „liberi”, fara bodyguards si blindate...

A fost editia a 4-a a Festivalului National de Muzica „LIRA” in orasul TAUtii-Magheraus... Au fost 3 zile de poveste cu si despre copii visatori si ambitiosi, talentati si perseverenti... Atmosfera am surprins-o pe langa personaje in clipuri si poze... Lume multa si buna.
Despre festival si organizatori - Andrei Coman, Dragos Popa si Alina Augusta (primii doi din Brasov iar Alina din Baia Mare):
in urma cu 4 ani s-au prezentat doi liceeni si-o invatatoare sa faca un festival aici. Pe Alina o cunosteam, cantase la noi si-i placuse Casa de Cultura... Ceilalti doi, dupa ce-au inventat ceva de gen prin zona lor si de prea bine cum le-a iesit au ramas fara festival caci erau... prea mici (!) s-au „refugiat” in nord... S-au prezentat ca initiatori si organizatori; Alina - secund... pana am responsabilizat-o cu „tutela” tinerilor - ca sa putem angaja pe cineva cu... responsabilitatea! N-au vrut nimic de la noi - si asta iar era ceva suspect! - ca neavand firme in spate, sponsori, „autoritati” etc. n-am prea inteles cum isi vor transforma visul in realitate. Si au reusit:
Festivalul Lira este un succes tot mai mare de la o editie la alta, care le recompenseaza caracterul (corectitudinea si sinceritatea), munca in echipa, talentul si perseverenta. De creditat i-au creditat mai multi: toate personalitatile care au acceptat sa fie in juriul primei editii de exemplu si-apoi toti ceilalti care coopereaza de la o editie la alta; si noi - pt. a nu reteza sau rani aripile si anvergura entuziasmului - dar nu eram... visatori!!!
Acum tinerii cocheteaza si cu mass-media; toti trei sunt studenti: muzica studiaza - evident, la Conservator - Dragos si Alina care are si scoala ei de vedete iar Andrei e student la Sociologie si Comunicare... Bravo voua!!!
Felicitari, multumiri si succes tuturor celor care cred, fac si doresc! In concluzie - nu-i suficient sa ai doar idei, mai trebuie sa si faci ceva pentru ele... 

Sigur, aveam ce scrie si despre parintii copiilor-concurenti care... cresc visele, investesc in ele... si le si implinesc; ca se copilaresc si ei - asta-i „morala” povestii: vitalitatea societatii irupe si transcende din har, inspiratie si... atitudine/implicare!!! 
Despre profesorii-instructori ai copiilor? Cei mai responsabili: daca parintii se copilaresc - cineva trebuie sa-si asume realist si profesional ambele „categorii” (copii si parinti!); profesorii cultiva, rafineaza, promoveaza si canalizeaza sunetele... pana dincolo de nori caci, cred, mai ales copiii pana-s copii inocenti si puri - rezoneaza cu ingerii! Ei (profesorii) au trecut prin aceasta etapa si stiu... (De aceea si adultii care aleg din cand in cand sa se copilareasca isi deschid sufletul si cauta poate inconstient de necesar sa recepteze „frecventa” celesta...)

PS: Denumirea „Lira” a fost singura noastra pretentie - pt. ca am pozitivat un simbol (aflat pe Dura - la intrarea in oras dinspre Baia Mare) - care, la cat de stilizat este, multi oricum nu stiu ce reprezinta...; am convertit deci o conotatie induiosatoare si-am deschis in memoria acelei jertfe o fanta pentru inaltarea sunetelor la cer... - poate asa armonia se desavarseste! 

Foto de la GALA LAUREATILOR - Premierea - aici:  https://www.facebook.com/anton.ardelean.3/posts/892648404202646?pnref=story

Trofeele LIRA 2016 (secvente audio-video) - aici: https://www.youtube.com/results?search_query=lira+tautii+2016















29 septembrie 2016

Festivalul national de muzica „Lira”, editia a 4-a:

PROMO Festival - vezi aici !!!

Turism cultural: slovaci pe urmele poetului-erou Ion Siugariu, iunie 2016

V-ati gandit vreodata ca in Biserica ortodoxa din Baita „pe undeva există amprentele picioarelor, mâinilor, eventual rătăcite gândurile sale”???
S-au gandit slovacii... care au reconstituit invers linia frontului razboiului din perioada 1944-1945 - pe care a inaintat poetul-erou Ion SIUGARIU inspre... casa vesniciei sale, SLOVACIA, eliberand-o... - dupa ce si-a eliberat Tara! Reconstituind deci invers drumul... pana la casa nasterii sale si la biserica din sat...

Iata-i cat de recunoscatori pot fi - in articolul publicat de ei in presa lor:
http://www.tisovec.com/index.php/kultura-2/2103-moto-vylet-do-rumunska 

In foto reperele traseului Slovacia - Romania:
- Zvolen (Cimitirul Militar al Eroilor Armatei Romane)
- Brezno (zona Garii - locul unde a cazut jertfa)
- Michalova (cu primar Terezia Tisovcikova si personal din Primarie)
- Tisovec (cu primar Peter Minac la Monumentul partizanilor slovaci si langa indicativul cu infratitii orasului)
- Statuia poetului Baita
- Casa memoriala Baita
- Biserica ortodoxa Baita
- Mormantul mamei poetului (curtea bisericii)
- Primaria orasului Tautii-Magheraus (cu primar Anton Ardelean)
si Politistul slovac Ľuboš Nepšinský in sufletul caruia se adaposteste Poetul (in Brezno/Slovacia):